Ľudia sa už oddávna snažili kategorizovať ľudské správanie, osobnosť, psychopatológiu a ďalšie psychické javy. Z týchto „laických“ postupov a snáh o diagnostiku čerpáme dodnes. Až moderná psychológia však priniesla psychodiagnostiku v pravom zmysle slova. Prevzala paradigmu prírodných vied a usiluje sa o kvantifikáciu obsahov ľudskej psychiky. Medzi teoretikmi síce panujú oprávnené obavy, či je vôbec niečo také ako „psychický jav“, ktorý nemá zjavne fyzikálnu existenciu a možno ho skúmať len sprostredkovane prostredníctvom výpovedí ľudí, merateľné, no vývoj modernej psychológie pokračuje a výsledky diagnostiky prinášajú svoje prínosy.
Ciele psychologickej diagnostiky
Základným cieľom psychologickej diagnostiky je (tak ako v každej vede):
- opísať a definovať psychické javy,
- predikovať vývoj týchto javov,
- a pomôcť v prípade, že vývoj smeruje patologickou cestou, t. j. rozvíjať našu schopnosť tieto javy ovplyvňovať žiaducim smerom.

História psychologickej diagnostiky
Psychologická diagnostika pôvodne slúžila predovšetkým klinickým psychológom. Pomáhala im určiť rozsah rôznych patologických procesov a štruktúr. Veľmi rýchlo sa dostala aj do škôl s cieľom identifikovať žiakov s rozvojovými potrebami. Tak vznikol prvý IQ test na svete z pera Alfreda Bineta.
Neskôr sa tieto testy pomerne masívne rozšírili aj medzi dospelú populáciu, kde sa využívali na rôzne účely – od identifikácie perspektívnych uchádzačov o dôstojnícke pozície v armáde až po využitie na imigračných úradoch.
Masové rozšírenie diagnostiky však nezodpovedalo kvalite metód. Po niekoľkých zásadných kauzách bolo potrebné zmeniť pohľad na psychologickú diagnostiku a zohľadniť etické aspekty jej využívania.
Súčasné trendy v psychologickej diagnostike
Dnešná psychodiagnostika je už na úplne inej úrovni. Výrazne sa posunuli štatistické metódy spracovania dát, skvalitnila teoretická základňa a zlepšil sa aj verejný diskurz umožňujúci využívať psychodiagnostiku tam, kde je to potrebné. Najnovším trendom v psychodiagnostike je online testovanie, ktoré je oproti starším formám diagnostiky výrazne efektívnejšie a ekonomickejšie než tradičná diagnostika formou „papier – ceruzka“.
Online psychologická diagnostika umožňuje pohodlné vyplnenie dotazníka z domu alebo kancelárie. Jej vyhodnotenie je vďaka počítačovému spracovaniu prakticky okamžité a výstupy dosahujú porovnateľnú alebo vyššiu kvalitu než staršie testové metódy.
Ako každá moderná metóda má pevné teoretické zázemie, vychádza z dlhodobého know-how a čerpá z predností svojich predchodcov, pričom sa vyhýba ich chybám a omylom.
Kvalita v online psychologickom testovaní
Každý psychologický test, bez ohľadu na to, či má formu papier – ceruzka alebo online, musí spĺňať základné požiadavky na reliabilitu a validitu. Reliabilný test je taký, ktorý meria vždy rovnako. Metóda, ktorá pri každom meraní ukáže iný výsledok bez toho, aby sa meraný konštrukt zmenil, je asi rovnako užitočná ako pokazená váha.
Psychodiagnostická metóda má zároveň merať skutočne to, čo merať chceme. Tento požiadavok sa môže zdať samozrejmý, no jeho naplnenie je náročné. Preukázať, že konkrétny psychodiagnostický nástroj skutočne meria zamýšľaný psychologický konštrukt, je pomerne zložité. Ako už bolo uvedené, predmetom merania sú sprostredkované javy, ktoré zatiaľ nedokážeme (a možno nikdy nebudeme vedieť) presne fyzicky lokalizovať – až na niektoré výnimky.
Preto je potrebné pri výbere vhodnej metódy dôsledne overiť, či je test skutočne validný a reliabilný. Zároveň by malo byť samozrejmosťou, že test má normy stanovené pre danú populáciu, aby bolo možné porovnať výsledky jednotlivca s ostatnými.
Istou zárukou kvality zvoleného psychodiagnostického nástroja je aj renomé jeho autora či poskytovateľa a ochota poskytnúť k metóde všetky sprievodné informácie, ideálne vo forme manuálu. Ten by mal obsahovať teoretické východiská testu, možnosti jeho využitia, spôsob vyhodnotenia a interpretácie, informácie o validite a reliabilite a normy pre danú populáciu.
Keďže psychologická diagnostika je komplexná oblasť, je vhodné, aby si zadávateľ zabezpečil aj konzultáciu výsledkov s odborníkom – psychológom, ktorý pomôže s interpretáciou výstupných správ a odporučí ďalší postup rozvoja.
Psychologické testovanie má síce pomerne krátku históriu plnú zaujímavých zvratov a odborných diskusií, jeho prínos je však nesporný. Pri kvalifikovanom využívaní je jeho potenciál veľký – umožňuje s vysokou mierou pravdepodobnosti predpovedať správanie a prežívanie konkrétneho jednotlivca. A práve to je v personálnej psychológii jednou z kľúčových tém.